Ako dokáže Garcínia kambodžská pomôcť tvojmu telu?

Garcínia kambodžská a jej účinné látky

Za svoje pozitívne účinky vďačí Garcínia účinným látkam, ktoré sa v nej nachádzajú. Ide o zložky ako sú xantóny, benzofenóny a organické kyseliny, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v jej ovocí. Najvýznamnejšou účinnou látkou je kyselina hydroxycitrónová, ktorá má protiobezitné, hypolipidemické, antioxidačné a protizápalové účinky (Schobert and Biersack 2019; do Esprito Santo et al. 2020). Garcínia kambodžská obsahuje veľké množstvo kyseliny hydroxycitrónovej, ktorá je derivátom kyseliny citrónovej a možno ju nájsť aj v iných rastlinných druhoch pochádzajúcich z južnej Ázie ako je Garcinia indica, a Garcinia atroviridis (Roongpisuthipong et al. 2007). Na trhu sú dostupné extrakty Garcínie kambodžskej, ktoré obsahujú približne 50 - 60 % kyseliny hydroxycitrónovej a pripravujú sa z ovocnej kôry (Mattes and Bormann 2000).

Ako pôsobí Garcínia kambodžská v organizme?

Garcínia kambodžská sa využíva najmä kvôli jej vplyvu na reguláciu telesnej hmotnosti. Jej antiobezitné účinky sú výsledkom kombinovaného pôsobenia niekoľkých mechanizmov: 1) potlačenie biosyntézy - tvorby mastných kyselín v organizme, 2) potlačenie chuti do jedla a 3) zvýšenie energetického výdaja. Tieto tri mechanizmy majú vplyv na zníženie tvorby telesného tuku a telesnej hmotnosti (Leonhardt and Langhans 2002; Kovacs and Westerterp-Plantenga 2006).

Syntéza mastných kyselín je energeticky náročný proces pri ktorom sa z nadbytku sacharidov tvoria mastné kyseliny, čo vo výsledku znamená ukladanie telesného tuku. Pri tomto zložitom procese sa citrát musí rozložiť na oxalacetát a acetyl koenzým A. Kyselina hydroxycitrónová brzdí ATP citrát lyázu. Je to enzým, ktorý je zodpovedný za syntézu, teda tvorbu, acetyl koenzýmu A, ktorý je zapojený do lipogenézy – tvorby tuku v organizme (Watson et al. 1969). Tým, že kyselina hydroxycitrónová brzdí účinok ATP citrát lyázy, nedochádza k štiepeniu citrátu a následnej syntéze acetyl koenzýmu A. Výsledkom tohto procesu je znižovanie dostupnosti uhlíka uvoľneného z konzumovaných sacharidov, ktorý je potrebný ako prvý krok pri syntéze mastných kyselín a cholesterolu (Berkhout et al. 1990). Skonzumovaný zdroj uhlíka je následne presmerovaný na syntézu glykogénu v pečeni. V dôsledku tejto metabolickej zmeny telo vyšle do mozgu signál, ktorý vedie k zvýšeniu hladiny serotonínu a súčasne k zníženiu chuti do jedla (Asghar et al. 2006; Lopaschuk et al. 2010). Účinok Garcínie resp. kyseliny hydroxycitrónovej na reguláciu a potlačenia chuti do jedla nastáva teda cez zvyšovanie hladiny serotonínu v krvi (Toromanyan et al. 2007).

Okrem znižovania tvorby tuku (Kovacs and Westerterp-Plantenga, 2006) Garcínia kambodžská zvyšuje aj oxidáciu mastných kyselín – spaľovanie existujúcich tukov (Lim et. al 2002; 2003).

Pozitívne účinky Garcínie kambodžskej na znižovanie telesnej hmotnosti, indexu telesnej hmotnosti ako aj percenta tuku v tele potvrdili aj práce z posledných rokov (Golzarand et al. 2020).

Zhrnutie

Garcínia kamdodžská je rastlina, ktorá má vďaka obsahu kyseliny hydroxycitrónovej potvrdené pozitívne účinky v oblasti regulácie telesnej hmotnosti. Užívanie Garcínie kambodžskej potláča chuť do jedla, zvyšuje spaľovanie tukov v organizme a znižuje tvorbu mastných kyselín z nadbytku prijatých sacharidov.

Aj keď výsledky prác potvrdili, že Garcínia kambodžská pomáha regulovať telesnú hmotnosť, tak treba pripomenúť, že užívanie prípravkov na reguláciu telesnej hmotnosti je až posledným krokom, ktorý by mal byť v procese chudnutia použitý. Prvým a základným krokom pri chudnutí je úprava jedálnička tak, aby prijaté živiny boli v optimálnom a vyváženom pomere a súčasne množstvo prijatej energie bolo nižšie ako vydané. Druhým nevyhnutným krokom je zvýšenie energetického výdaja vhodnou fyzickou aktivitou s cieľom urýchlenia spaľovania tukov. Užívanie doplnkov na úpravu telesnej hmotnosti je teda účinným doplnkom, ktorý má podporiť primárne vynaložené úsilie opísané v prvých dvoch krokoch.

Zoznam použitej literatúry

• Asghar M., Zeyssig R., Monjok E.et al. 2006. Effect of a novel hydroxycitric acid extract (HCA-SX) on oxidative stress, insulin resistance and brain serotonin level in obese zucker rats. Experimental Biology Part II, vol. 20, p. A1019-A1020. https://doi.org/10.1096/fasebj.20.5.A1019-c.
• Berkhout T. A., Havekes L. M., Pearce N. J., Groot P. H. E. 1990. The effect of (−)-hydroxycitrate on the activity of the low density- lipoprotein receptor and 3-hydroxy-3-methylglutaryl- CoA reductase levels in the human hepatoma cell line Hep G2. Biochemical Journal, vol. 272, p. 181–186. https://doi.org/10.1042/bj2720181
• do Espirito Santo B.L.S., Santana L. F., Kato W. H. Junior et al. 2020. Medicinal potential of Garcinia species and their compounds. Molecules. vol. 25, p. 4513. https://doi.org/10.3390/molecules25194513
• Golzarand M., Omidian M., Toolabi K. 2020. Effect of Garcinia cambogia supplement on obesity indices: A systematic review and dose-response meta-analysis. Complementary Therapies in Medicine, vol. 52, 102451. https://doi.org/10.1016/j.ctim.2020.102451.
• Kovacs E. M. R., Westerterp-Plantenga M. S. 2006. Effects of (−)-hydroxycitrate on net fat synthesis as de novo lipogenesis. Physiology and Behavior. vol. 88, p. 371–381. https://doi.org/10.1016/j.physbeh.2006.04.005
• Leonhardt M., Langhans W. 2002. Hydroxycitrate has long-term effects on feeding behavior, body weight regain and metabolism after body weight loss in male rats. Journal of Nutrition, vol. 132, p. 1977–1982. https://doi.org/10.1093/jn/132.7.1977
• Lim K., Ryu S., Nho H. et al. 2003. (−)-Hydroxycitric acid ingestion increases fat utilization during exercise in untrained women. Journal of Nutritional Science and Vitaminology. vol. 49, p. 163–167. https://doi.org/10.3177/jnsv.49.163
• Lim K., Ryu S., Ohishi Y. et al. 2002. Short-term (−)-hydroxycitrate ingestion increases fat oxidation during exercise in athletes. Journal of Nutritional Science and Vitaminology. vol. 48, p. 128–133. https://doi.org/10.3177/jnsv.48.128
• Lopaschuk G. D., Ussher J. R., Jaswal J. S. 2010. Targeting intermediary metabolism in the hypothalamus as a mechanism to regulate appetite. Pharmacological Reviews, vol. 62, p. 237–264. https://doi.org/10.1124/pr.109.002428
• Mattes R. D., Bormann L. 2000. Effects of (−)-hydroxycitric acid on appetitive variables. Physiology and Behavior, vol. 71, p. 87–94. https://doi.org/10.1016/S0031-9384(00)00321-8
• Roongpisuthipong C., Kantawan R., Roongpisuthipong W. 2007. Reduction of adipose tissue and body weight: effect of water soluble calcium hydroxycitrate in Garcinia atroviridis on the short term treatment of obese women in Thailand. Asia Pacific Journal of Clinical Nutrition. vol. 16, p. 25–29. https://doi.org/10.1016/S0031-9384(00)00321-8
• Schobert R., Biersack B. 2019. Chemical and biological aspects of garcinol and isogarcinol: recent developments. Chemistry and Biodiversity. vol. 16, no. 9, Article ID 1900366. https://doi.org/10.1002/cbdv.201900366