Ak nevládzeš, tak spomaľ!

Ak ste po prečítaní nadpisu našli chybu, tak ste sa našli skôr v motivačnom citáte: “ak nevládzeš, tak pridaj”. Človek (homosapiens) je od podstaty bytia tvor lenivý a jeho základnými piliermi prežitia sú jedlo, spánok a rozmnožovanie. Človek moderný je však tvor vynaliezavý, čo dokazuje, že vytvára umelú inteligenciu, ktorá premýšla za neho. Takýto znamenitý progres zvýšil tempo života. Denne počúvame sťažovanie si "nemám čas", alebo “som vyhoretý”. Stres už nie je výnimočný, ba práve naopak je súčasťou každodenného života. Výkon sa od nás očakáva od mala. Mať dobré výsledky v škole a športe, byť úspešným v povolaní a byť skvelý rodič. Zdá sa vám, že je to život na úkol?

Áno. Žijeme ho všetci. Preto je čas zamyslieť sa nad tým, že keď nevládzeme je čas spomaliť a oddýchnuť si. Ako na to? Poradíme vám 3 tipy ako si pomôcť, keď už toho máte plné zuby.

Plánujte si čas pre seba

Ak váš kalendár vyzerá ako tetris od pondelka do nedele, je možné, že toho robíte príliš veľa. Byť “busy” už nie je trendy. Práve naopak, ak stále niečo robíme a nemáme čas sedieť so sebou, rozmýšlať nad tým, čo je dôležité, čo nás baví a čo by sme chceli robiť. Ocitneme sa tak, že robíme všetko a nič prítomne.

Naplánujte si pravidelne každý týždeň čas pre seba v kalendári, čisté miesto.

Napríklad v utorok od 17:00 do 19:00 si neplánujte čo budete robiť, nechajte to na náhodu. Možno sa vám práve bude chcieť íst si zaplávať alebo skončíte sedieť na lúke s výhľadmi na vaše mesto.

Pozorujte ako na vás vplýva stres

Ocitnete sa počas dňa v napätí , prejavuje sa to zrýchleným dychom, tuhosťou svalov chrbta, krku či zatnutím sánky? Je dosť možné, že je toho na vás práve veľa. To nezmeníte, avšak dokážete zmeniť to ako na stres reagujete.

Viete si dať 5 minút pauzu na prechádzku? Super. Nádych a výdych, vnímajte ako dýchate - skúste spomaliť dych. Čoskoro sa spomalí aj svet okolo vás.

Hovorte k sebe s láskou

Rýchle tempo života a tendencia porovnávať sa v práci, športe či na sociálnych sieťach nás tlačí do toho, že sa necítime "dosť". Dosť dobrí, úspešní či výnimoční. Dokážeme o tom presvedčiť skôr seba, než naše okolie. Najbližšie, keď sa budete cítiť, že nie ste dosť, skúste si položiť otázku : "Čo sa mi podarilo?" a možno práve to, čo sa vám nepodarilo urobíte nabudúce lepšie.

Vnútorný rozhovor je často kritický. Je to jednoduché, predstavte si, že chcete pochváliť malé dieťa, urobíte to s láskou. S rovnakou láskou viete prehovoriť k sebe.